Jiří Antonín Benda
Jiří Antonín Benda | |
český hudobný skladateľ | |
Narodenie | 30. jún 1722 Benátky nad Jizerou, Česko |
---|---|
Úmrtie | 6. november 1795 (73 rokov) Bad Köstritz, Nemecko |
Rodičia | Jan Jiří Benda |
Príbuzní | František Benda, Jan Jiří Benda, Josef Benda, Anna Františka Hatašová |
Deti | Friedrich Ludwig Benda, Heinrich Benda, Justina Benda, Hermann Christian Benda, Carl Ernst Eberhard Benda |
Odkazy | |
Commons | Jiří Antonín Benda |
Jiří Antonín Benda (* 30. jún 1722, Benátky nad Jizerou – † 6. november 1795, Bad Köstritz) bol český hudobný skladateľ obdobia klasicizmu. Brat Františka Bendu.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Študoval u piaristov v Kosmonosoch a u jezuitov v Jičíne. V oboch internátoch sa tradične pestovala hudba a Benda si odtiaľ odniesol tiež znalosť pôsobivého rečníckeho prejavu a zásad správnej deklamácie, čo veľmi ovplyvnilo jeho hudobné zameranie. V roku 1742 sa odsťahoval do Berlína, kam bol pozvaný aj s rodičmi pruským kráľom Friedrichom II., ktorý bol obdivovateľom jeho brata, skladateľa a husľového virtuóza Františka Bendu. Roku 1750 sa Jiří Antonín stal takisto kapelníkom a to u turínskeho vojvodu Friedricha v Gotei. Krátko bol riaditeľom hudby hamburského divadla. V roku 1781 navštívil Paríž, kde mala premiéru jeho opera Romeo a Júlia. V Nemecku sa zdržiaval až do roku 1778, kedy sa pokúsil získať vo Viedni miesto kapelníka u nemeckej opery, ktorú chcel zriadiť Jozef II. Vkusu viedenského publika však nevyhovel a roztrpčený neúspechom rezignoval na skladateľskú dráhu a zvyšok života strávil putovaním z miesta na miesto.[1] Cez tento neúspech sa však Benda dočkal ocenenia u mnohých významných osobností umeleckého života, jeho skladby výrazne zapôsobili napr. na Mozarta, ktorý skladby Ariadna na Naxe a Medea zbožňoval natoľko, že ich neustále vozil so sebou.
Benda bol členom slobodomurárskej lóže.
Meno skladateľa Jiřího Antonína Bendu nesie český Bendův komorný orchester.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Bol zakladateľom melodrámy. Zvlášť jeho prvé diela Ariadna na Naxe a Medea reprezentujú túto hudobnú formu. Myšlienku striedania hudby a hovoreného slova prebral od Jeana-Jacquesa Rousseaua a prakticky ju uviedol do života. Rousseau chcel však hudbou vytvárať podklad pre pohybovú stránku hercovho prejavu, Bendovou základnou požiadavkou bola dramatická pravdivosť. V najrozšírenejšej hudobnej dramatickej formácii tej doby - talianskej opere - dominovala hudba a všetky ostatné zložky sa jej podriaďovali. Benda spojil hudbu a slovo tak, aby bola slovu v najväčšej možnej miere uchovaná jeho oznamovacia schopnosť. Hudba sa tým však ocitla v postavení podriadenej zložky. Svoje kompozičné skúsenosti z dramatickej oblasti prenášal Benda aj do diel inštrumentálnych, skladal predovšetkým symfónie (30), cembalové koncerty, kantáty (cez 100), komorné skladby, opery, klavírne sonáty a scénickú hudbu.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Josef Hutter, Zdeněk Chalabala: České umění dramatické, Část II. – zpěvohra, Šolc a Šimáček, Praha, 1941, str. 33–5
- Kdo byl kdo v našich dějinách do roku 1918 / (Pavel Augusta … et al.). 4. vyd. Praha : Libri, 1999. 571 s. ISBN 80-85983-94-X. S. 33–34.
- Osobnosti - Česko : Ottův slovník. Praha : Ottovo nakladatelství, 2008. 823 s. ISBN 978-80-7360-796-8. S. 43.
- VOŠAHLÍKOVÁ, Pavla, a kol. Biografický slovník českých zemí : 3. sešit : Bas–Bend. Praha : Libri, 2005. 264–375 s. ISBN 80-7277-287-2. S. 368.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ BARTOŠ, Josef; KOVÁŘOVÁ, Stanislava; TRAPL, Miloš. Osobnosti českých dějin. Olomouc : ALDA, 1995. ISBN 80-85600-39-0. Kapitola Benda Jiří Antonín, s. 16.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jiří Antonín Benda
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jiří Antonín Benda na českej Wikipédii.